Vzťah s Bohom

dec 4, 2022 | Duchovné pravdy, Úvahy

Každý človek je unikátny kus s jedinečnými vlastnosťami. Nejestvujú dve rovnaké duše, každý máme iný, svoj jedinečný pohľad na život a jeho vnímanie. Zaujímame sa o odlišné veci, žijeme iným spôsobom, premýšľame inak a zariaďujeme si svoj život podľa svojich vlastných predstáv. Jedno by mal mať však každý človek. Aspoň teda ten, ktorý prišiel naplniť svoj účel bytia na Zemi. Je to vzťah s Bohom. Ten, ktorý v tomto živote nehľadá Boha, nežije plnohodnotným životom. Možno sa má dobre v hmotnom meradle a prežije zaujímavý život, ktorý by mu mnohí závideli, no po smrti prichádza vyúčtovanie a pokiaľ sme si nič neosvojili, nič sa duchovne nenaučili, musíme život na Zemi opakovať dovtedy, kým neprezrieme. Žiaľ momentálne už nie je čas na ďalšie životy. V záhrobnom svete je omnoho ťažšie prísť k duchovnému prezreniu, pretože tam nemáme hrubohmotné telo, ktoré slúži ako čiastočná bariéra voči jemnohmotným prúdom, voči tomu, aby sme plnou silou pocítili účinky našej karmy. Po smrti už musíme bezpodmienečne žať čo sme zasiali, vtedy už možnosť voľby nie je taká jednoduchá. A keďže sme vo veľkom bode obratu, dôležitá je práve každá sekunda práve teraz v čase čítania tohto textu až do doby, kým sa nezavrie brána a nepretečú presýpacie hodiny súdu nad nami. Z toho dôvodu je to pre nás doba s názvom „buď-alebo“, a práve preto by sme si mali začať hľadať cestu k Bohu, pokiaľ ju ešte nehľadáme. Vzťah s Bohom by mal byť totiž hlavným pilierom našich životov a musíme sa to naučiť. Tak ako sa teraz stavia na matérii, tak sa musí všetko obrátiť a musia sa budovať najskôr duchovné základy. Popri starostiach o živobytie a rodinu sme tu prišli za účelom duchovného vývinu a ten vedie práve cez budovanie spojenia s Najvyšším. Rád by som týmto textom priblížil, ako ten vzťah s Bohom vlastne vyzerá, pretože pojem božstva je prekrúcaný rôznymi náboženstvami a duchovnými náukami a teda len veľmi málo duší má skutočne čistý a nesklalený pohľad na pojem slova Boh a vzťah s ním.

Prečo?

Na začiatok je potrebné si zodpovedať otázku, prečo by sme mali hľadať Boha, prečo by sme sa mali pred ním klaňať, načo ho vôbec potrebujeme? Na túto otázku sa však ťažko odpovedá, pretože ten kto odpoveď pozná, vie veľmi dobre prečo, veľmi jasne cíti účel a ten, ktorý sa takto potrebuje pýtať, má pred sebou ešte ďalekú cestu. Pokiaľ si myslíme, že nepotrebujeme toto spojenie medzi našou dušou a Najvyšším, ukazuje to len to, že sme materialisticky alebo inak krivo zameraní a duševne neživí. Boh je život a Svetlo, a preto pokiaľ kráčam duchovne správne (resp. sa o to snažím), cítim netušenú potrebu hľadať spojenie s Najvyšším. Väčšina v ruchu a potemnení dnešného sveta stratila toto spojenie, pretože žijú v opojení hmotných prúdov, lenže ten, kto sa dokáže povzniesť nad rozumovú bariéru, ten jasne cíti, že je niekto/niečo nad nami, že život je niečo viac ako len to, čo vidíme okolo seba hmotnými očami a že to viac túži spoznať.

Veľkosť Božstva

Pojem slova Boh je častokát misinterptretovaný či už na jednu alebo druhú stranu. Najčastejše sa znižuje pojem Božstva do prachu rozumu. Snažíme sa Boha pochopiť rozumom, a preto sa snažíme jeho obraz vtesnať do našich úzko vymedzených hmotných predstáv. Nedá sa ani porovnať, ako ďaleko je toto od reality, pretože pokiaľ by sme spoznali, resp. vytušili ako ďaleko od nás tróni Najvyšší, koľko úrovní sa nad nami na ceste k nemu nachádza, padli by sme v úžase a pokore na zadok. Niektorí „duchovní znalci“ sa mylne domnievajú, že oni sami majú v sebe kúsok Boha, pritom niet horšieho pomýlenia, ako si toto namýšľať. Brnká to na ich duchovné ego a páči sa im tá predstava, no úplne im to zastrie zdravý pohľad a cestu k Svetlu. Je pravda, že Boha môžeme nájsť v prírode alebo v sebe, keď sa jednoducho stíšime. V prírode a v sebe však nespoznáme samotného Boha. Boh sídli vysoko nad nami a my môžeme spoznávať iba jeho pôsobenie, jeho vôľu. My teda nedokážeme spoznať samotného Boha tvárou v tvár, pretože jeho podstata a jednoducho vyžarovanie je neporovnateľne odlišná našej. Môžeme však v prírode a v sebe spoznať jeho pôsobenie, teda vôľu Božiu. Túto vôľu, keď sa správne naladíme,prijmeme do seba a vďaka nej začneme žiť bohumilým životom. To tiež neznamená, že máme v sebe niečo Božské. Je to ten istý princíp, ako keď na nás z nesmiernej diaľky svieti slnko a predsa vieme, že nemáme v sebe nič zo Slnka, ale cítime iba jeho pôsobenie.
Poznávajme Boha, hrdo sa hlásme k nemu, ale s pokorou, ktorá k tomu prináleží. Nesnažme sa Stvoriteľa pochopiť rozumom; my ho dokážeme vnímať iba ako žiarenie a aj to už mnohonásobne zoslabené. To nám ľudským duchom musí stačiť, bližšie žiarenie by sme totiž ani neuniesli. Opäť je to podobný princíp, ako keby sme sa chceli priblížiť k Slnku. Pokiaľ by slnko bolo o kúsok bližšie alebo ďalej, život na Zemi ako ho poznáme by nebol. Preto nestrhávajme dole to, čo je vysoko nad nami a čo nedokážeme pochopiť. To, že ľuďom chýba pokora pred Bohom napovedá už len prosté hrešenie v jeho mene, ktoré je počuť žiaľ až príliš často. Je to poväčšine prvá nadávka, ktorá ľuďom z úst vybehne, aj keď môžu použiť kopec iných. Je to pasca temnoty, ktorá nám to podsúva a my ako vždy radi počúvneme. V skutočnosti by nás pri vyslovení slova Boh mala podchnúť netušená veľkosť, pokora a blaho.
Mnoho ľudí v Boha vôbec ani neverí. Či už ide o ateistu alebo dokonca duchovného pátrača, ktorý sa sám pokladá za Boha alebo uveril textom, že Boh je len výmysel elít tohto sveta na ovládnutie viery ľudí. Žiaľ aj takí sú medzi nami. To, či Boh jestvuje, na to nemá zmysel vôbec odpovedať, pretože materialista bude hľadať dôkazy, zatiaľ čo ten človek, ktorý má v sebe ešte zdravé cítenie, ten to proste vie. Jeho dôkazom je práve jeho cit. Tak ako v hmotnom svete sú dôkazmi fakty, tak vo svete duchovnom je dôkaz cit. Ten sa však na rozdiel od faktov nedá prekrútiť ani pozmeniť, ten hovorí jasne!

Boh je iba jeden

Najdôležitejší prvok správnej duchovnej cesty je mať Boha postaveného na prvom mieste v našom živote a to má dnes málo ľudí. Niektorí majú na prvom mieste svoju prácu, niektorí svoje deti a blízkych a dokonca aj tí, ktorí si myslia ako sú Bohu najviac približení tým, že nasledujú cirkev sú mu vzdialení tým, že ho nasledujú rozumom a cez skostnatené cirkevné dogmy. Ani jedno z menovaného nie je správne. Aj keď je dôležité, ba nutné, dbať na svoje živobytie je nesprávne mať to na prvom mieste vo svojom rebríčku hodnôt a dokazuje to len to, že takýto človek je ovládaný hmotným svetom. V dnešnej dobe je tiež moderné mať na prvom mieste svojich blízkych a zvlášť deti. Klaniame sa im, milujeme ich viac ako seba v domnení ako je to tak správne. Je to nesprávne! Je to falošná zmäkčilá láska. Nezabúdajme, že sme na tejto Zemi v prvom rade sami za seba a dieťa je cudzia duša, ktorej sme dobrovoľne umožnili vteliť sa na túto Zem, aby tak mala možnosť stúpať nahor. My máme teda za úlohu svojim deťom túto cestu ukazovať a nie ich zahrňovať iba sladkými božtekami a brzdiť ich vo vývoji. Týmto brzdíme ich duchovný rozvoj a rovnako tak náš vlastný. Naša láska k nim má byť silná, starostlivá, opatrujúca, ukazujúca cestu, no nie v takej miere, kedy to spôsobí pravý opak! Prílišním uľahčovaním a prehnanou opatrnosťou sa mladá dušička žiaľ nič nenaučí a nenaberie ani potrebné množstvo sily na ďalšie pôsobenie ako vedomý duch v dospelom veku. Ako všade aj tu musí vládnuť harmónia. A tí, ktorí slepo nasledujú cirkev a cítia sa falošne povznesení, ako sú oni priblížení Bohu, sa mu však rúhajú, pretože sa prezentujú tým, ako Boha nasledujú a pritom sú mu vzdialení, pretože majú v sebe zakorenené nesprávne dogmy, ktoré ich zväzujú. Prispôsobujú si Božiu vôľu svojim slabostiam a prianiam a neskúmajú aká je v skutočnosti! Mám na mysli práve tých najhorlivejších kresťanov, ktorí si myslia, aká žiara je okolo nich. Nie je to však pravá povznášajúca žiara, ale iba hmotná skostnatená napodobenina! Je v poriadku dobre zarábať, je ušľachtilé túžiť svojim deťom zniesť modré z neba, nie je zlé užívať si život, ale nezabúdajme na hlavný pilier v našich životoch, ktorý by mal všetko držať pokope a ktorý je tak potrebný v dnešných búrlivých časoch. Nezabúdajme na Boha v naših životoch.

Ako taký vzťah s Bohom vyzerá?

Nedá sa zachytiť do slov, aké to je byť v spojení s najvyšším. Čovek, ktorý vedome prijíma silu od Najvyššieho nie je ako zajačik, ktorý sa skrýva pred svetom, ale prejavuje sa mocne ako lev v zmysle energií. Slúžiť Bohu znamená prejavovať sa pokorne a zároveň sebavedomo, pretože poznanie Boha a jeho vôle by nám malo dodať odvahu do svetlých činov a vieru v to, že cez každú búrku života naša loďka prepláva vlnami. Nemusíte ani páchnuť do kostola a napriek tomu môžete mať vedomejší vzťah s Bohom, ako všetci zúčastnení na takej pobožnosti. Nie je to o tom byť pred Bohom ako slepá ovečka, ale ako vedomý orol s rozhľadom. Život s Bohom v duši teda nemá nič spoločné so slepou vierou v neho a už vôbec nie v nejakú pozemskú autoritu, nejaké náboženstvo, ktoré sa samo korunalovalo za to, že ono vedie k Bohu. Žiť duchovne totiž neznamená modliť sa dve hodiny denne, byť ku každému iba láskavý, aj keď si zaslúži môj hnev a nikdy za život nezakliať. Bohumilý život vyzerá inak. Uctievať Boha a mať ho na prvom mieste vo svojom živote znamená toľko, že sa k nemu modlím a ďakujem mu za to, čo mám, ale nie je potrebné kvôli tomu kľačať v kostole. Najväčšia modlitba je naša radosť, náš úprimný stav duše. Boh od nás nechce, aby sme boli slepé a polušné ovečky, aké vychováva cirkev. Boh nás chce mať vedomých, slobodných a prebudených na duchu. Chce od nás, aby sme vedome a aktívne hľadali a spoznávali jeho vôľu, pýtali sa a hľadali odpovede na dôležité otázky. Chce od nás, aby sme v sebe oživli jeho pôsobenie a jeho slovo, pretože jedine tak pôjdeme správnou cestou, nie skrz tupú odovzdanosť a bezbožné klaňanie, ktoré nemá skutočný základ a vnútorný popud, ale je to poväčšine len rozumový naučený konštrukt. Nie je to o slepom odovzdaní, ale radostnom, vedomom a z vlastného popudu vychádzajúcom tvorení v jeho mene.

Človek, ktorý ma Stvoriteľa na prvom mieste sa nemusí navonok nijak zvlášť odlišovať od ostatných. Nemusí žiť odlišne, ale žije vedomejšie, šťastnejšie s pocitom vnútorného naplnenia. Môže mať úplne bežný život, ale ten život bude vyplnený. Nemusí robiť nič zvláštne, ale budete z neho cítiť niečo netušené, čo podchne vašu dušu a pokiaľ vaša duša nie je pohltená hmotou, zatúžite po tom, čo vyžaruje z tohto človeka. Presne o tom to je. Preduchovnenie a prijatie Boha do svojho života je o zmene vyžarovania. Nemusíte sa práve modliť alebo kázať o Bohu, no už vašim prostým prežiareným bytím prinášate svetlo do tohto sveta a svojou energiou nie len ovplyvňujete ľudí okolo seba, ale prispievate ku kolektívnemu duchovnému jadru ľudstva. Zároveň svojim vnútorným svetlom spaľujete prehnité jemnohmotné korene okolo nás a sadíte miesto toho krásne rastliny. Takúto žiaru je potrebné v sebe nájsť!

Daniel

Zdieľať článok

Podobné články

Buďme vedomí

dec 4, 2022 | Duchovné pravdy, Úvahy

Opakovane sa u nás na stránke spomína a vyzdvihuje dôležitosť sebapoznania, pozorovania svojich vlastných myšlienok, konania a svojich reakcií na situácie a celkovo pozorovanie svojho každodenného bytia. Táto téma neprestáva byť aktuálnou ani v týchto dňoch a to práve preto, že temnota sa snaží vyťažiť čo najviac z toho, aký vplyv má na tých ľudí, ktorí ešte stále (alebo vôbec) nemajú tieto základy zvládnuté. Nátlak sa každým dňom zvyšuje a pokiaľ človek nie je schopný si uvedomiť pôsobenie temnoty v jeho živote, bude mať o to ťažšie stúpať nahor v procese očisty.

Je nesmierne dôležité dokázať správne rozlišovať, ktoré podnety na naše činy a myšlienky pochádzajú zo svetla, vedené citom, a ktoré z temnoty, vedené rozmumom/egom. Je najvyšší čas na poriadne precitnutie, pretože temnota sa nebojí použiť proti vám všetko, čo jej dáte k dispozícii. Doslova vás vybičuje.

V očistnom procese sme vystavovaní skúškam, ktoré majú definitívne ukázať, či stojíme pevne vo Svetle, alebo sa necháme strhnúť prúdom temnoty. Naše jemnohmotné okolie je obklopené temnými energiami, ktoré vo svojich rôznych podobách pôsobia na ľudstvo za účelom skaliť a zničiť všetko dobré, respektíve všetku snahu k zlepšeniu sa.
A buď človeka stiahnu a prejaví sa to emocionálnym konaním (hádky, nedorozumenia, nadávky, závislosti, fajčenie, drogy, alkohol a iné), alebo sa človek bude schopný obrátiť k lepšiemu.

Je potrebné byť neustále vedomý a sústrediť sa na momenty, kedy nám navonok niečo hovorí náš vnútorný hlas, na myšlienky a pocity, ktoré nás náhle prepadávajú, pretože práve v nich sa často skrýva pôsobenie temna. Je to skutočne pohyb z môjho vnútra, vedie ma duch, alebo skĺzla moja obrana a postupne sa na mňa zachytáva temnota? Všímajte si netypické myšlienky a pocity. Ľahko sa rozčúlite pre nič za nič, alebo zrazu máte pocit, že sa na vás rúca svet? Konali ste impulzívne a neviete prečo? Častokrát sa za týmito momentmi skrýva ten šepkajúci diablik, ktorý vás chce drgnúť nesprávnym smerom. Až neskôr si uvedomíte, že toto ste akoby neboli vy. Samozrejme tieto útoky sa prejavujú aj zložitejším spôsobom, no ak máme zvládnuté základy je pre nás ľahšie odhaliť aj rafinovanejšie maskované útoky.

Najťažšie sú pritom situácie, ktoré sa týkajú ľudí, ktorí sú nám blízki, alebo také, v ktorých ide o niečo, na čo máme citové väzby. Temnota rada útočí na naše emócie, pretože sú prepojené na rozum a naše „ego“. Ovládnuť potom svoje emócie, nie je vôbec jednoduché. Hlavne ak musíte čeliť niečomu čoho sa bojíte, čo je vám nepríjemné, ak je ublížené vášmu egu, ak čelíte vašim slabostiam, ktoré ste si neboli schopní priznať a pracovať na nich. Útočia aj na tie, o ktorých viete a pracujete na nich, ale cieľom je vás presvedčiť o tom, že ste sa cez to ešte nedostali, a preto stojíte za nič. Toto sú tie prekážky, na ktorých môžete buď ľahko padnúť, alebo zažijete cenný náučný moment, ktorý vás posunie na vyšší stupienok.

Preto sa pýtajte, čo mi táto situácia chce naznačiť? Ako rozhodujem? Čo je mojím vodcom? Ego, alebo cit/duša? Ak iba preletíte každou prekážkou bez rozmyslu, neposúvate sa, nezískavate potrebné skúsenosti na rast. V dnešnej dobe je dôležité tvrdo pracovať s každým podnetom, pretože požiadavky sú vyššie a potrebujeme postupovať rýchlejšie. Ak sa totiž nie sme schopní poučiť, tieto „situácie“ sa budú opakovať a zintenzívňovať pokiaľ nás buď nepoučia, alebo nezlomia. Temnota presne vie kam má pichnúť a je len na nás, čo všetko jej dovolíme.

Necháme si do hlavy naťukať falošné pocity a myšlienky? Necháme sa zaslepovať klamstvom? Ochromovať strachom? Ovládať hnevom? Dokážeme byť dostatočne pevní? Dbajme na to, aby sme sa snažili očistiť sa a zbaviť sa všetkých našich sklonov a závislostí, nech by sa to týkalo čohokoľvek, kde je riziko prepadnutia negatívnym emóciám.
Emócie/pocity sú predĺžením hmotnej roviny…..ego a rozum ⟷ pocity, duša ⟷ cit. Ak poznáte a uvedomujete si prepojenie rozumu s pocitmi, bude vám jasné, že ak máte z niečoho nejaký pocit, je to ovplyvniteľný vnem a bude možné na vás cezeň pôsobiť. Máte na vysokom mieste v hodnotovom rebríčku prácu? Nech sa páči, podstrčíme vám negatívne pocity z práce, problémy, kolegovia a šéf budú neznesiteľní atď. Alebo je pre vás na prvom mieste partner? Zaútočíme na vás cez neho/cez ňu. Temnota je sofistikovaná. Spôsob akým pracuje sa mení v závislosti od vášho nastavenia a úrovne, na ktorej ste duchovne. Nie je jednoduché rozoznať dobro od zla, ale máme v sebe prirodzene túto schopnosť rozlíšiť a vycítiť, preto ju cibrime.

Pôsobenie temnoty funguje momentálne intenzívne na úrovni medziľudských vzťahov. Nielenže sa menia priateľstvá a pracovné kolektívy, pôsobí aj na úrovni rodín. Snaha o rozkol a rozdelenie v spoločnosti prostredníctvom politickej scény je iba začiatok. Ak si nedávate dostatočný pozor, prerastá to ešte ďalej. Treba byť veľmi obozretný vo svojej komunikácii a prístupe k ľuďom. Používajte svoju intuíciu a vyciťujte. Ukotvite sa do svetla a nechajte sa viesť. Buďte čo najviac pokojní a šírte pravdu láskavým spôsobom. Prísnou láskou, ale láskou. Nemlčte ak cítite, že musíte prehovoriť, ale neunáhlite sa pri výbere slov. Záleží na tom z akého úmyslu vychádzajú vaše slová. Ak ste 100% presvedčení o tom, že konáte správne  a vychádzate naozaj zo svojho citu a nie je to iba emočne ladené konanie, potom aj energia, ktorú vyšlete z vás bude mať väčší a lepší účinok. Častým problémom v komunikovaní je to, že iniciatíva na rozhovor pochádza z pocitu. Z toho ako sa ja cítim. Čo však ak som si niečo domyslel/a, cítim sa nejako a mám pocit, že idem urobiť správnu vec, ale môže to byť iba výsledok mojej neschopnosti rozlíšiť podnet, z ktorého naozaj môj zámer vyšiel.

Zopakujem ešte raz. Pocit ≠ pravda. Keď sa človek riadi vlastnými myšlienkami a pocitmi, aj keby to bolo podľa neho s najlepším úmyslom, narobí tým len škodu. Tu je rozhodujúce naše rozlišovanie! Takto vznikajú rôzne naštrbenia vzťahov a problémy, ktorým sa dá jednoducho vyhnúť pokiaľ človek naozaj dokáže odlíšiť pocit a cit a denne na tejto schopnosti rozlišovania pracuje.

• Ak chceme vedieť správne komunikovať je potrebné odfiltrovať vplyv temnoty a používať aj slová vhodným spôsobom. Ako sme si už hovorili, slová majú veľkú moc.
• V prvom rade zachovávajme úprimnosť, ktorá berie ohľad na úroveň toho, s kým hovorím. Chcem byť úprimný bez toho, aby som človeku ublížil. Ak správne vyciťujem, viem zvoliť slová, ktoré vyjadria čo treba.
• Počúvam. Skutočne počúvam a vnímam ako ten druhý vidí svet v danej chvíli, nečakám kým dohovorí len preto, aby som si ja mohol konečne povedať svoje. Tu tiež dávajme pozor, aby sme niekoho neodstrihli v polovici vety.
• Všetko, čo hovorím má byť jasné a zrozumiteľné. Ak sme na vyššej úrovni ako je ten druhý, potrebujeme správne vnímať a načúvať mu. Iba tak sa dokážeme stretnúť na rovnakej úrovni a prísť na spoločné riešenie. Toto si musíte uvedomovať vždy, keď sa s niekým rozprávate. Nie vždy sa stretnúť dá, ale to nie je dôvod na hádky. Keď vidím, že daný človek je „inde“ nebudem ho presviedčať o svojej pravde za každú cenu. Treba pôsobiť tam, kde máme „voľné pole“ a nestrácať zbytočne energiu, keď ju vieme využiť inde.

Je nám kladených mnoho prekážok. Či už v hmotnej, alebo duchovnej rovine. Je preto najdôležitejšie mať zvládnutého samého seba, alebo sa o to minimálne zo všetkých síl snažiť. Až potom dokážeme zvládnuť všetky situácie, ktorým sme vystavení. Ešte raz, dbajte preto na základné zásady POHYB, ČISTOTA MYSLE, PEVNÁ VIERA.

• Bez pohybu stagnujete. Fyzicky aj duchovne. V zlom mentálnom rozpoložení a v zlej kondícii automaticky klesá aj prílev energie a svetelných prúdov.
• Čistota mysle zabezpečuje, že neskĺznete k nízkym myšlienkam a emóciám a nebudú sa na vás nabaľovať negatívne prúdy.
• Viera je ultimátny štít, ktorý vás chráni pred všetkým temnom, treba len vedieť veriť s presvedčením a skalopevne v Božiu silu, lásku a spravodlivosť. Vtedy ste chránení a vedení aj v najväčších búrkach a vtedy dostávate silu potrebnú vám k vykonaniu všetkých náprav, ktoré sú od vás požadované a očakávané.

Božia pomoc je vám k dispozícii neustále pokiaľ v sebe máte na to pripravenú pôdu. Verte teda hlboko a neochvejne, aby ste ustáli čo sa k nám nezadržateľne blíži.

Zdieľať článok

Podobné články

Zápal v duši

dec 4, 2022 | Duchovné pravdy, Úvahy

V predchádzajúcom článku bolo pojednávané o potrebe preduchovnenia svojho bytia na Zemi. Písal som o tom prečo a ako na to. Ako prvú vec k dosiahnutiu toho cieľa je mať jednu veľmi dôležitú vec. Je to zápal v duši.

Zápal v duši je jednoducho silná vnútorná túžba za ušľachtilým cieľom. Tak ako sa môže človek riadiť výhradne rozumom alebo je vedený intuíciou, tak môže túžba alebo chtíč vychádzať z rozumu (vtedy sa jedná o čisto pozemské záležitosti), ale môžem tiež po niečom túžiť z hĺbky duše (v takom prípade ide o ušľachtilý cieľ). Myšlienka má veľkú moc, no sila vnútorného chcenia ešte väčšiu. Čím väčší cit do niečoho dám, tým je to silnejšie a prinesie mi to zákonite aj silnejšie rovnorodé ovocie, či už sladké alebo zhnité. Sila ducha má obrovskú moc a preto pokiaľ po niečom silno túžim, pokiaľ pre niečo vnútorne zahorím, nakoniec to dosiahnem. Začnem meniť jemnohmotné okolie okolo seba a začnem sa nalaďovať na povznášajúce svetlé prúdy, ktoré sú pripravené pre všetky duše hľadajúce vzostup. Zároveň nado mnou začnú strácať moc nízke formy, pudy a myšlienky, ktoré sa mi snažia natlačiť do hlavy. Nebude viac pre nich miesto, pretože som vyplnený svetlom. Sila môjho chcenia preváži všetko nízke, čo sa ma snaží stiahnuť dole. Týmto spôsobom sa oslobodím od všetkého nečistého a začnem stúpať. Pokiaľ sa usilujem zmeniť svoje bytie a žiť ho vedomejšie a svetlejšie, potrebujem práve zápal v duši. Tento zápal predstavuje duchovný pohyb. Človek sa môže akokoľvek obratne hýbať hmotne, no duchovne môže byť mŕtvy. Môžeme to vidieť na zarytých materialistoch, ktorí môžu byť nadpriemerne inteligentní, rozlietaní na všetky strany, no napriek tomu bez vnútornej hodnoty. Vyžaruje z nich iba šedo a prázdno. Žijú jednoducho povrchne, nežijú vnútorne.

Stavebnou jednotkou hmotného bytia je myšlienka, pretože ňou tvoríme, myšlienkou prejavujeme svoju vôľu a myšlienka predchádza konaniu. Stavebnou jednotkou duchovného sveta je však cit. V duchovnom svete nejestvuje myšlienka, pretože myšlienka je nižšej, inej hustoty, inej podstaty ako cit. Obe veci sú nehmatateľné, no cit ide ďaleko za hranice rozumového uvažovania a chápania. Preto pokiaľ sa snažím kráčať vo svetle, potrebujem v sebe prebudiť cit duše a na to zas potrebujem ten správny zápal v duši.

Mnohí sa občas nachádzajú v ťažkej duševnej situácii či už vplyvom vonkajším alebo vnútorným. Útočí to dnes na nás zo všetkých strán a niekedy svetlú dušu jednoducho obklopí temnota. Čo pomôže v takej chvíli, keď svetlý cieľ nie je ani na dosah? Čoho sa chytiť? Jedine silný vnútorný plameň vtedy pomôže. Cit duše môže byť totižto pozitívny ako aj negatívny. V drvivej väčšine prípadov nás prebudí práve ten negatívny impulz. Túžba po svetle musí vytrysknúť z duše a musí prevážiť všetko to, čo sa snaží dušu zaťažiť. Ešte je samozrejme potrebné neustále bojovať so starými energiami, ktoré sme živili, no odrazovým mostíkom k zmene je práve zápal v duši. Tento zápal predstavuje cieľ, ktorý si nosíme v sebe a predsa sa nachádza niekde vysoko a svieti nám na cestu a to aj vtedy, keď sme obklopení temnotou. Len je potrebné nenechať si zahmliť zrak, pretože ho v tom prípade neuvidíme a zablúdime. Duchovnú zrelosť človeka určuje to ako je vnútorne živý a pokiaľ som takto vnútorné zapálený, tak už vtedy kráčam správnou cestou, pretože ostatné si osvojím časom a životnými skúškami.

Z každej strany na nás dnes útočia nízke až temné energie, a preto je dôležité nosiť si zo sebou tento zápal a neustále doň prikladať palivo, aby nezhasol. Pokiaľ totiž do toho nevložím celú svoju bytosť, opäť padnem časom do nízkych energií. Tento zápal si v sebe okrem nájdenia musím v sebe aj neustále udržiavať, aby som nestratil smer a posilňoval vždy iba to svetlé. Takéto moje prežiarené vnútro zároveň bude ovplyvňovať duše okolo mňa, ktoré budú chcieť tiež poznať tú netušenú žiaru, podľa toho či ešte v sebe majú iskru, ktorá by sa zapálila.

Nežime iba v hlave, spravme si z nej prechodný pobyt a snažme sa usídliť v duši, pretože jedine tam vzniká a udržiava sa vnútorný plameň, ktorý má silu nás vyniesť nahor. Vstávajme s tým, že pocítime v sebe vďaku za tento život a vôbec za ďalší deň. Pestujme v sebe vnútorný pokoj, pýtajme sa svojho vnútra na dôležité otázky, ktoré nás trápia. Trávme čas v prírode alebo si jednoducho nájdime čas na činnosti, ktoré nás naplňujú a pomáhajú nám byť v prítomnosti, utíšiť sa. Aj počas hluku bežného života nezabúdajme v sebe nájsť pokoj, nezabúdajme počúvať tlkot duše. Poskladajme si svoj život tak, aby v nás nezhasol plameň svetla. Starajme sa o seba hmotne aj duchovne. Buďme vďační, buďme šťastní a buďme svetlom. Nežime život len preto, že musíme, nerobme veci automaticky ako stroje. Nebuďme ako kôl v plote, ale ako rastlina, ktorá sa ohýba vo vetre a otvára svoje kvety k slnku. Žime vedome, preduchovnime svoj život a tento plameň nikdy nezhasne. Ukotví nás pevne na tejto Zemi ale zároveň nás pozdvihne do svetlých výšin.

Nie je na to však návod a pre väčšinu to ani nebude ľahké, keďže rozum hrá v našich životoch veľkú rolu. Nie je to ľahké a čím vyššie človek je, tým ho budú čakať náročnejšie úskalia, no je to potrebné. Aby sme v sebe našli zápal v duši, je potrebné zapáliť iskričku a tomu zas predchádza chcenie. Nemusím vedieť ako, stačí to chcieť a postupne na to prídem. Naším chcením si neustále niečo priťahujeme, a preto naše chcenie je začiatok každej našej cesty. Či už zlej, alebo dobrej. Z chcenia vzíde iskra a z toho následne zápal v duši. Z túžby vzíde viera a z toho následne vnútorné presvedčenie. Z vízie vzíde spôsob bytia.

Táto iskra sa buduje správnym poznávaním Božej vôle, snahou žiť v čistote a svetle a koniec koncov všetkým čo robím, keďže vo všetkom môžem prejaviť svoje vnútro, vložiť do toho tú správnu energiu. Pokiaľ sa snažím zistiť, kde som nechal kľúče od domu, musím predsa vynaložiť úsilie a hľadať ich. Preto keď niečo chcem nájsť, musím hľadať. Pozor však na to, že pokiaľ pátram po niečom duchovného charakteru, musím hľadať práve tým duchovným spôsobom. Neskúmať to príliš, neanalyzovať, neplytvať nad tým myšlienkami, ale jednoducho byť a vyciťovať, skúmať tým vnútorným spôsobom.

Daniel

Zdieľať článok

Podobné články

Preduchovnime sa!

nov 21, 2022 | Duchovné pravdy, Úvahy

S približujúcim sa svetlom vzniká potreba nie len nového fungovania sveta, ale hlavne nového usporiadania v našom vnútri, pretože my sme koniec koncov tí, ktorí sa musia zmeniť. Pokiaľ chceme zušľachtiť svet okolo seba, najskôr musíme zušľachtiť seba. Stav nášho vnútra určuje akú energiu do niečoho vložíme a vôbec aká energia bude prevažovať pri tvorení budúceho života na Zemi. Pomaly sa rozpadajú štruktúry starého spôsobu bytia a vzniká potreba, priam nutnosť vytvorenie toho nového. Čím skôr túto zmenu urobíme, tým ľahšia pre nás bude nadchádzajúca doba a tým skôr vytvoríme mier a pripravíme silné zázemie svetla, aby mohlo zneškodniť všetko škodlivé z tohto sveta. Preto je načase sa preduchovniť.

Čo to však znamená?

Byť preduchovnení znamená opak toho, čo žijeme teraz. Teraz sme „prerozumnení“. Sme ovládaní rozumom, emóciami a pudmi. Žijeme hlboko ponorení v materializme, čoraz viac dávame do úzadia ušľachtilé hodnoty, čoraz viac potlačujeme vnútorný cit a miesto toho dávame do popredia to pokrivené. Uctievame Luciferov princíp či už cielene, alebo pod zámienkou dobra a svetla. Všetko strhávame do prachu hmoty a čím viac klesáme na duchu, tým hutnejším sa stáva život okolo nás a vôbec celá Zem, čo ma za dôsledok to, že sa rútime naprieč záhube. Niektorí tam skutočne aj skončia, no tí ktorí prejdú očistou, sa budú musieť zvnútra preduchovniť. Nie niekde v ďalekej budúcnosti, ale teraz. Pretože koľko svetla si v sebe nosíme určuje aj to, či prejdeme sitom vrcholiacej očisty. V predchádzajúcich článkoch som vysvetľoval, prečo je dôležité na sebe pracovať a nájsť svoje slabé miesta. Je to tak preto, pretože musíme zaceliť všetky štrbiny, cez ktoré sa doteraz šírila temnota. To však znamená, že miesto starého sa musí vytvoriť nové. Keď na rozbitú cestu dáte zátarasu, neprejdete po nej. Síce si nerozmlátite auto, ale nedostanete sa ani do cieľa. Je potrebné vybudovať cesty nové. Nesmie zostať prázdne miesto, ale všetky diery musia byť vyplnené.

Našou úlohou je do všetkého vniesť vyšší princíp. Do všetkého, čo konám vkladám buď výhradne svoj rozum, alebo som prebudený na duchu a prvotný impulz vychádza z môjho vnútra a až tento impulz rozoberá ďalej rozum. Rozdiel je v tom, že pokiaľ má opraty v rukách rozum, moje rozhodnutia sú náhodné a ovplyvnené napríklad skúsenosťami, výchovou, slabosťami a pocitmi. Nie je v tom nič vyššie. Pokiaľ však mám v sebe prebudený zdravý cit, viem ako sa správne zachovať v určitých situáciach, viem čo je pre mňa správne a to aj napriek výhradám rozumu. Jednoducho počúvam v sebe akýsi kompas, ktorý mi vždy ukáže správny smer. Pokiaľ sa teda vnútorne počúvame a naše rozhodnutia najskôr premelieme cez svoj vnútorný kompas, vtedy sme už do istej miery preduchovnili náš pozemský život, pretože sme vedení našou dušou. My musíme byť iba správe vyladení a prídu nám tie správne odpovede. Nemusíme poznať duchovné princípy, nemusíme nutne vedieť prečo, jednoducho sa stačí počúvať. Žiť preduchovneným životom je o tom, akú energiu tvorím a kam ju dávam.

Momentálne to čo vytvárame, ako sa chováme a ako žijeme, pochádza v drvivej väčšine z rozumu a ako vieme, rozum, keď nie je podriadený duši, slúži hmote a teda temnote. Preto dnes všetko okolo nás vyzerá tak zle a čím viac je duša prebudená, tým zhrozenejšia z tohto stavu je. Preto je načase začať tvoriť opak. Je načase riadiť sa a tvoriť citom. V takom prípade vo svete nebude miesta pre temnotu, ale naopak vytvoríme priestor pre svetlo. Toto svetlo nás naplní, duchovne povznesie a bude nás inšpirovať k ešte ušľachtilejším činom. Vďaka tomu všetko čo vybudujeme/vytvoríme, bude stáť na správnych duchovných základoch a takto povznesieme celú Zem do vyšších oblastí, kde mala byť už dávno. Čím vyššie budeme stúpať, tým bližšie budeme k svetlejším oblastiam a tým viac pomocí a duchovnej obživy budeme dostávať. Vtedy vytvoríme praobraz duchovného raja tu dole na Zemi. Príjmeme svetlo zhora a dáme ho do hmotného každodenného života. To je princíp zušľachtenia sveta okolo nás. Našou úlohou je zjemniť sa. Zjemniť sa znamená byť jemnejším vnútrom a tým sa zbavíme pút hmotného sveta. Znamená to stíšiť sa vnútorne a naladiť sa na povznášajúce prúdy okolo nás. Platí to zvlášť pre ženy, ale rovnako tak pre mužov. Ženy svojim jemnejším spôsobom a muži zas iným, tým mužským. Je ťažké zachytiť slovami, čo znamená žiť preduchovneným životom, pretože slová patria do hmotného sveta a ja popisujem niečo duchovné, čo v sebe nemá nič hmotné. Slová a myšlienky patria hmotnému svetu, zatiaľ čo v duchovne jestvuje iba cítenie. Môžme si to predstaviť akoby náš bežný rozumový život bol 3D, a život preduchovnený 5D, čiže obsahuje celú podstatu sveta 3D, ale má viac rozmerov, ktoré rozum ani nedokáže poňať, pretože mu to nedovoľuje jeho podstata.

Ako na to?

Keďže ide o duchovný pojem, nedá sa presne podať do slov aké to je a čo to obnáša. Dá sa k tomu priblížiť, no to aké to je a ako sa k tomu dopracovať nám nepopíšu slová. Musíme sa o to vnútorne snažiť a musíme to v sebe prežiť. Tak ako aj tento text. Nestačí ho prosto čítať, je potrebné tieto slová nechať vsiaknuť do našej duše a tam to skúmať. Tieto slová neposkytujú konkrétny hmotný návod, ale majú za úlohu v človeku prebudiť cit, ktorý ho povedie k hľadaniu toho, o čom sa tu píše. Každý takýto text obsahuje niekoľko dielikov skladačky života a každý musí sám uvážiť kam ho dá. Každý musí sám vynaložiť námahu, aby bol obraz kompletný. Každý môj text dokážem napísať iba za predpokladu, že som správne vyladený. Je to tak preto, pretože zachytávam to čo vyciťujem, čo na mňa prúdi zhora a dávam to do hmotných slov. Každá veta teda v sebe nesie duchovnú informáciu a pokiaľ som vnútorne otvorený, táto informácia prejde do mojej duše a vtedy som pochopil zmysel toho, o čom píšem. Aj keď sa niekedy môžu slová zdať byť jednoduché, pravý zmysel je hlbší. Preto sa vnútorne namáhajme pochopiť tieto slová.

Žiť duchovne v skratke znamená žiť plnohodnotnejšie, vedomejšie, svetlejšie. Žiť duchovne znamená zmeniť svoj spôsob bytia a napriek tomu hmotne nemusíme nič navonok meniť. Preduchovnenie totiž znamená prežiariť svoje vnútro. Je to o tom kým som, aký som a AKO som, nie o tom čo robím. Pochopiteľne zmenou svojho vyžarovania môžeme stratiť záujem o predtým naplňujúce činnosti alebo sa odcudzíme od predtým blízkych ľudí. To je však dôsledok zmeny, ktorá sa najskôr musí udiať vnútri a napokon odtiaľ prežiari do okolitého sveta a prispôsobí ho našej vibrácii. Žiť duchovne však znamená žiť svoj život bežne ako každý iný človek, avšak vniesť do každodenného bytia prvok ducha. Preduchovniť sa znamená umožniť sa duchu prejaviť vo všetkom, čo robím. Samozrejme táto zmena ovplyvní hlavné piliere nášho života, no odtlačok našej duše zanecháme aj na bežných činnostiach v živote. Aj pri tých najbežnejších činnostiach budem v prítomnosti, plný vďaky a naplnenia. Zmení sa moje vnímanie reality a môj prístup k životu. Nebudem robiť veci robiť automaticky, ale s v vnútorným naplnením a plným prežívaním. Je to o tom byť vnútorne živá bytosť a nie iba rozumový robot. Je to o rozkvitnutom vnútornom živote, ktorý následne vplýva na náš život vonkajší. Samozrejme je našou úlohou skrášľovať svojím duchom okolitý svet, no tá zmena sa najskôr musí udiať v našich dušiach a až keď budeme vnútorne prebudení, budeme schopní povznášať ľudí a situácie okolo nás a vôbec plávať správne vo vodách života.

Duchovný život nie je niečo, čo sa prejavuje len vo výnimočných chvíľach. Je potrebné prežívať chvíle stíšenia iba sám so sebou a prijímať tak dary zhora, no žiť duchovne tiež znamená prijímať svetlé prúdy zhora a pretaviť ich do každodenného života a zušľachťovať tak okolitý svet. Je to o robení aj prostých činností s radosťou a pomyselnom vystieraní ruky nahor k Bohu s vďakou. Nemusím nutne hrubohmotne niečo robiť inak, ale budem to robiť s vnútornou žiarou. Ten kto vie lepšie vnímať ľudí vie, že aj keď môže byť niekto navonok milý a dobrý, môže sa pri ňom cítiť unavený a berie mu energiu a naopak niekto iný s podobnými alebo úplne inými vlastnosťami ho môže nabíjať, môže z neho cítiť nepochopiteľnú priťahujúcu žiaru. Je to o energii, pretože koniec koncov všetko vo svete je energia.

Rozdiel medzi čisto hmotným bytím a bytím prežiarenom niečim vyšším sa nedá porovnať, pretože to sú dve úplne odlišné veci, sú inej podstaty. Je to ako rozkvitnutá lúka vs. izba so štyrma stenami. Pokiaľ žijeme výhradne rozumovo, sme akoby v malej izbe, sme limitovaní bariérami, teda stenami a stropom a jestvuje pre nás iba to, čo sa nachádza medzi týmito štyrma stenami. Niekto má túto izbičku väčšiu a usporiadanejšiu, no stále je to izba s vymedzenými stenami. My máme práve za úlohu zbúrať tieto steny, pretože tam vonku na nás čakajú všetky tie potrebné impulzy a obživa našej duše, na to aby sme rástli. Viera a cit duše sú kľúčom k zbúraniu týchto bariér a jedine vtedy sa pred nami otvorí väčšia časť tohto nezmerného Božieho stvorenia.

Ľudia riadiaci sa výhradne rozumom a úpätí len na hmotu sú vnútorne mŕtvi. Navonok hoc aj milí a dobrí, no vo vnútri prázdni. Práve to sa musí zmeniť a duch má prežiariť celé naše bytie. Aj preduchovnený človek sa riadi rozumom, avšak každému rozhodnutiu predchádza určitý vnútorný popud a každá myšlienka je niečím usmernená. Je usmernená duchom. Rozum totiž nikdy nemal byť vládcom. Rozumový materialista si môže osvojiť dobré mravy a byť dobrý spoločník, ale nie je v ňom život. Nestačí nebyť zlý, nestačí neškodiť druhému, je potrebné vedome žiť svetlom a tvoriť. Prebudený duch prežiari rozum, ktorý sa umravní a prežiari sa tiež. Začne byť pomocníkom a vykonávateľom ducha, ako to malo byť od počiatku. 

Preduchovnenie nie je o odstrihnutí sa od hmotného sveta, ale naopak sa doň ešte viac ukotviť, ale len tým svetlým spôsobom. Nie tým spôsobom, že bude pre mňa jestvovať len to hmotné, ale tým spôsobom, že budem mať hlavu v oblakoch, no nohy pevne na Zemi. Čím viac prijímame do seba ušľachtilé hodnoty, čím viac poznávame Božiu vôľu a pravdu, tým viac stúpame a vnášame do bytia svetlo. Žiť duchovnejšie znamená žiť vedomejšie a teda vnímať veci z nadhľadu, pretože už nie som limitovaný obmedzeným rozumom, ale čerpám duchovnú múdrosť priamo z mojej duše, ktorá to zas prijíma z jemnejších oblastí. Preduchovnený človek stráca záujem o bežné ľudské tliachanie, ale zaujímajú ho rozhovory, ktoré sú živé a niečím vnútorne obohatené. Zároveň prejavuje vďaku aj za bežné veci a hľadá to veľké aj v malom. Teší sa zo života, je radostný, je ostatným láskou, aj keď prísnou. Robí veci vedomejšie, vedie ho vnútorný popud a nie spoločensky zaužívaný spôsob. Posudzuje udalosti a ľudí podľa vnútornej hodnoty a nie vonkajšieho obalu.

Dnes je každá snaha o svetlo napádaná a ten, kto sa snaží žiť bohumilým životom, je napádaný temnom, aby za žiadnu cenu nestúpal vyššie. S pádom temnoty zosilnela tiež jej zúrivosť a snaží sa so sebou strhnúť čo najviac duší. Poskytne nám hmotné dôkazy na to, aby sme sa odklonili od ušľachtilej činnosti a použije proti nám všetko čo má. Preto dnes nie je ľahké oslobodiť sa od hmotných pút, ale je to o to dôležitejšie. Musíme jednoducho žiariť viac, pretože jedine naše čisté chcenie porazí hmotné útoky na nás. Musíme si v sebe vybudovať oporný svetelný stĺp, ktorého sa budeme môcť pevne držať počas zúrivých búrok.

V skratke možno tento text zhrnúť do jednoduchých slov: Preduchovnený život je o prebudení vnútorného citu a jeho uplatnení do každodenného života. Príliš veľa ľudí sa potáca v hmote a dokonca veľa takých, ktorí tu prišli priniesť svetlo. Život v nízkych hmotných energiách je ako byť zatvorený medzi malými stenami bez úniku. Čím viac sa upíname na rozum, tým väčšie a tesnejšie bariéry si staviame okolo seba a hlavne nad seba. Cez stenu nad nami nedokážeme prijímať silu zhora a postupne prahneme a čoskoro budú všetci takýto zatratení v prachu hmoty. Keď človek oživí svoje vnútro, zbúra bariéry okolo seba a pocíti netušenú slobodu, radosť a svetlo v sebe. Roztrhnú sa putá a vyššie prúdy pohladia dušu človeka a povedú ho správnou cestou. Pocítime, ako sa Boh zhora na nás usmieva.

Osloboďme sa už konečne od hmotných pút! Pozdvihnime svoj život na novú dimenziu, otvorme duše a prijímajme dary zhora. Prestaňme svoj život podriaďovať hmotným maličkostiam, ale na predné priečky postavme tie správne cnosti. Začnime kvantovať na vyššej úrovni. Vnesme do života ďalší rozmer, vytvorme 5D koncept tohto hmotného sveta. Preduchovnime svoj život.

Pokiaľ chcete dať svojej duši napiť z pravdy, tak moje ďalšie úvahy a iné články duchovného charakteru nájdete na tejto stránke.

Daniel

Zdieľať článok

Podobné články