O strachu

14/05/2021

Vďaka rýchlemu prenosu informácií vieme skutočne rýchlo reagovať a rozposielať do sveta, alebo prijímať radosti, ale veľmi dobre funguje i tá obrátená strana mince, že do „sveta“ a teda k nám sa rýchlo dostávajú i starosti, ale hlavne veľa negatívnych informácií a impulzov k myšlienkam strachu.
Nemusíme diskutovať o tom, ktorých správ je viac 🙂. Práve negatívne informácie sa podieľajú na šírení a násobení strachu, či neistôt a teda neviery.
Čo je rovnako zjavné je i odcudzenie človeka človeku.
Vďaka čomu?
Vďaka zrýchleniu. Kde je rýchlosť, je síce adrenalín, je síce vzrušenie, ale chýba prežívanie, chýba precítenie.
Informácie, ani emócie už „nemajú čas“ „preniknúť do vnútra“ a „zakoreniť“. Nemajú čas klíčiť a púšťať nové výhonky, ktoré by boli novou silou a oporou a priniesli by zakrátko ovocie.
Ale nám sa nechce čakať. Nám sa nechce zalievať, pestovať a podporovať. Načo? Je jednoduchšie zájsť niekam a „za pár šupov“ kúpiť.
Nechceme byť zodpovední za život a čakať a trápiť sa ako to dopadne. Nechce sa nám v tejto „rýchlovýkrmnej“ dobe čakať, akú úrodu mi prinesie to, čo sa zasialo a ja som sa o to zodpovedne staral.
Áno je tu riziko. Ale kde nie je riziko?
Celý život nevieme, nikdy nemáme istotu a napriek tomu si niečo volíme. Je zaujímavé, že niekde nás strach blokuje a niekde vôbec nie.
Je dôležité poznať seba, byť bdelý a rozlišovať, či strach prichádza ako varovanie a upozornenie „buď bdelý človeče“, alebo je to strach – blokátor a paralyzátor.
Strach ako taký je zlý. Tá jemnejšia forma strachu je obava – a tá naozaj slúži ako jemné varovanie – upozornenie – tá hovorí: „človeče, dávaj pozor, dôveruj, ale preveruj“, ale obava nespôsobí blok. Ja si veselo môžem kráčať ďalej životom, využívajúc všetky príležitosti, ktoré mi prišli do cesty.
Ale strach – ako pomocník, „dolných síl“, nás bude neustále presviedčať o tom , že nič nemusí dopadnúť dobre, bude presviedčať a spochybňovať každé naše rozhodnutie.
Výsledok? Postupne si prestaneme veriť, začneme sa báť rozhodovať a vzniká paralýza, neschopnosť sa hnúť z miesta, lebo zrazu budeme mať pocit, že kamkoľvek sa pozriem, kamkoľvek sa hnem, všade číha nebezpečenstvo a ani jedno rozhodnutie, nevyzerá ako správne.
Je paradoxné že pred zlým rozhodnutím nás hlava nevaruje, tam strach nie je, do „nesprávneho“ nás to priam ženie.
A naopak, pred dobrým, správnym krokom, nás bude tisíc myšlienok „varovať“, ba dokonca i „náhody“ sa objavia, aby nás od správnej cesty odradili a presvedčili, že nie je správna. I takto pracuje „čertík Bertík“. Tisíc prekážok a tisíc argumentov.
Takže, ak sa vrátim k tej úrode, áno, je tu riziko, že úroda bude slabšia, že plody môžu byť napadnuté škodcami, či zožraté zverou. Je tu riziko, že neopatrným zberom môžem všetko zničiť, je tu riziko, že príde hurikán a všetko ľahne. Áno je tu riziko……
Ale, keďže je tu riziko, obchodníci nebudú obchodovať?
Keďže je tu riziko, poľnohospodári nebudú pestovať?
Keďže je tu riziko, nebudeme mať deti?
Keďže je tu riziko, nebudeme vstupovať do vážnych vzťahov? Keďže je tu riziko, nebudeme sa otvárať, aby nás nezranili?
Keďže je tu riziko nebudeme radšej robiť nič, aby som nič nepokazil?
Keďže je tu riziko, radšej zostanem zavretý – ako vo vnútri tak i navonok?
Keďže je tu riziko, mal Boh zničiť svet?
Keďže je tu riziko, mal Boh odobrať človeku slobodnú vôľu?
Boh vedel, čoho je schopný Lucifer v spolupráci s ľudským rozumom, vedel, že má schopnosť deštrukcie všetkých a všetkého a napriek tomu to „riskol“ (i keď je všemohúci 🙂 ja viem 🙂), ale napriek všetkému, človeku neodobral slobodnú voľbu, sloboda i voľba nám bola ponechaná. JA sa rozhodujem, komu budem slúžiť. Ja sa rozhodujem či Jeho SILA bude použitá na TVORBU, alebo na DEŠTRUKCIU, len buďme pripravení znášať následky našich rozhodnutí).
A opäť k tej úrode 🙂. Ak sme dostatočne vnímaví, tak chápeme, že žiadna energia sa nestratí, takže ak sme sa dobre starali – úroda bude bohatá.
Ak je úroda nízka, uvedomme si, že prežilo a prebojovalo sa len to najsilnejšie a súčasne nám v tejto chvíli nie je potrebné viac. Dostali sme najviac, len jedno – silné a výnimočné – a ako som povedala, len to najsilnejšie prežije. O to je to silnejšie a vzácnejšie a my by sme mali každý deň Bohu i za to jedno ďakovať.
Vždy sú tu riziká. Ale žiadna energia vynaložená sa nikdy nestratí a všetko sa nám vždy mnohonásobne vráti. To je zákon.
Takže viera v presvedčení, bez strachov z budúcnosti, i z nesprávnych rozhodnutí. Stojím si za sebou, za tým, čo cítim a verím, že z_Hora ma vedú len po svetlých a správnych cestách a nedovolia, aby som zblúdil…..
VIERA JE MOJIM PRESVEDČENÍM!
Tak nechajme klíčiť, zakoreňovať, rásť, zalievajme, dodávajme živiny, poskytujme oporu…., čím viac zo seba dáme, tým viac dostaneme.
Tešme sa na úrodu…. Bude toho mnoho čo získame….
Lebo ako sa píše v Biblii (list Korinťanom): „Ani ľudské oko nevidelo, ani ľudské ucho nepočulo a človek si rozumom ani nevie predstaviť, čo pripravil Pán tým, ktorí ho milujú…..“
S Láskou Tatiana

Zdieľať článok

Podobné články

5 komentárov

  1. polarexplorer

    Ďakujem.

    Odpovedať
  2. Mike

    Pekný článok, no s tou slobodnou vôľou by som si nebol tak istý. “Problém” je v tom slovíčku “JA”. Aké “Ja” sa to rozhoduje? Nie je to náhodou tiež len konštrukt mysle? Mysľou vytvorené falošné “JA”,čiže EGO,ktoré predstiera, že je Vami?
    Nie je to náhodou tak, že sa všetko deje samo z vôle Božej a my sme len toho svedkami? Kľúčová otázka je ” Viem, kto som?”

    Odpovedať
  3. Mike

    Pekný článok, je to myslené dobre, no s tou slobodnou vôľou by som si nebol tak istý.
    Podotýkam, že všetko , čo tu napíšem, je môj pohľad na vec, s ktorým nemusí každý súhlasiť, ale ja (a nielen ja), to vidím takto:
    “Problém je totiž v slovíčku “Ja”. Aké Ja sa to snaží rozhodovať a tvoriť, vyberať si z možností? Nie je to tiež len konštrukt mysle? Čiže mysľou vytvorené falošné Ja, ktoré predstiera, že je Vami? Skôr, ako sa budeš chcieť o niečom rozhodnúť, polož si otázku:
    “Viem, kto som?” Nie je to náhodou tak, že tu nie je žiadne oddelené Ja, ktoré sa rozhoduje a koná na základe podnetov a zakorenených programov, ale že všetko sa deje samo z vôle Božej? A to v každom okamihu? Keď človek príjme tento fakt, tak potom odpadá aj pocit viny, že si sa “Ty” zle rozhodol, alebo si niečo “Ty” pobabral. Z pohľadu absolútnej pravdy tu nie je ani Zlo, ani Dobro, to len myseľ to takto klasifikuje, ale to takzvané “Zlo”, ktoré “nám” spôsobuje utrpenie je súčasťou vyššieho dobra a slúži na to, aby človek spoznal, že nie je tým, ktorým si celý život myslel, že je a môže z toho vystúpiť. Dokým človek nevystúpi z duality, stále bude zažívať “dobré” aj “zlé”, nech by sa snažil akokoľvek. Podstatné nie je niečo dosahovať, alebo sa snažiť, ale odovzdať sa Bohu, úplne mu dôverovať a nechať, nech On koná skrz Tvoje telo a Tvoju myseľ. To je skutočná viera , alebo lepšie povedané dôvera v Boha.

    Odpovedať
    • Daniel

      Zbavenie sa zodpovednosti nie je žiadna dôvera v Boha, to sú len slabomyseľné myšlienky na ospravedlnenie si vlastného osudu a zbavenie sa zodpovednosti za svoj život. Myslíte, že keby sme nemali slobodnú vôľu, život na Zemi by vyzeral úplne inak? Áno, človek sa môže rozhodovať aj egom ale aj dušou, to už je na vývoji jednotlivca. A každou myšlienkou, citom a činom si potom človek spriada nitky karmy. Nič sa nedeje samo. Zhora na nás Prúdi Božia sila a my rozhodujeme na čo ju použijeme, či na dobré alebo zlé. Áno, jestvuje dobré a zlé, to je len ďalšie zbytočné fylozofické hĺbanie čo učí moderná duchoveda. Dobré a zlé môžeme ešte nahradiť pojmom Božské a falošné, luciferské. Zlo tu vôbec na Zemi ani nemuselo byť zakorenené ale ľudia svojou slobodnou vôľou tomu umožnili. Áno, odovzdať sa a veriť Bohu je dôležité, ale nie skrz vlastnú rezignáciu ale s uvedomenim si vlastnej tvorivej sily…

      Odpovedať
      • Mike

        Ďakujem za reakciu a Váš pohľad na vec, no treba ísť po podstate. Čo spôsobuje všetko to utrpenie v živote? Strach, nenávisť, závisť, pýchu a všetky tie negatívne prejavy zla? Ego. Ľudia zabudli, kým skutočne sú , stratili kontakt so svojou pravou prirodzenosťou, ovládlo ich Ego. Áno, aj Ego dokáže využívať Božiu moc zhora využívať ju na svoje ciele. No keď človeka už neriadi Ego, nemôže konať proti životu,deštruktívne, ale koná v súlade so životom,v súlade s celkom.Teraz napíšem niečo z vlastnej skúsenosti. Teraz už viem, že všetko utrpenie v mojom živote bolo spôsobené tým, že som sa stotožňoval so svojím falošným Ja,čiže Egom, ktoré riadilo celý môj doterajší život. Dostal som sa do bodu, keď jasne cítim tú spútanosť a neslobodu a jediné, čo si želám je Absolútna sloboda, ktorá mi je vzácnejšia ako všetko ostatné v živote. A črtá sa mi už len jediná cesta. Jediné pravé oslobodenie je oslobodiť sa od otroctva Ega.
        Preto u mňa to už nie je o dosahovaní, ale o púšťaní. O púšťaní myšlienok, názorov, presvedčení, chcení a dosahovaní, o púšťaní alebo opúšťaní situácií. A až keď všetko pustím, tak až vtedy sa sama odhalí moja pravá prirodzenosť, pocítim hlboký pokoj a mier a viem, že to je môj pravý domov. Keď potom má dôjsť k nejakému činu, tak už naozaj nekonám ja, nepociťujem osobné konateľstvo, ale cezo mňa už koná vyššia moc. Zažil som to, je to akoby som z nejakého miesta pozoroval svoje telo, svoj hlas, no nebol som to ja, ktorý by to vykonával, dialo sa to samo, akoby niekto riadil a ovládal moje telo, ústa, reč. A ja som to len pozoroval. Udialo sa to, čo sa malo udiať úplne bez námahy a správne. No Ego sa nevzdáva, stále sa pokúša ma stiahnuť naspäť so svojich osídiel, no po tom priamom zážitku už viem, kde je pravda a nedokáže ma to už úplne ovládnuť.

        Odpovedať

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

The maximum upload file size: 256 MB. You can upload: image, audio, video, document, spreadsheet, interactive, text, archive, code, other. Links to YouTube, Facebook, Twitter and other services inserted in the comment text will be automatically embedded. Drop file here