Prečo je táto inkarnácia pre nás taká dôležitá?

09/08/2021

Čoraz väčší počet ľudí si uvedomuje závažnosť dnešných biblických časov, mnohí cítia tlak na duši, tlak rozhodnutia, pred ktorým všetci stojíme. Je to rozhodnutie: Buď alebo! Prečo je to tak? Prečo je terajší život tu na Zemi pre nás taký dôležitý?

My ľudia pochádzame z duchovnej ríše a našim dôvodom pravidelného vteľovania sa na túto Zem je náš duchovný vzostup. Aj keď to tak doteraz nevyzeralo, pretože väčšina si to tu dole na Zem príde len odžiť, odkrútiť ako šichtu v robote, zmyslom nášho bytia na Zemi je duchovný rast. Hore v duchovnej sfére sme boli len duchovné iskry, neboli sme sa schopní z tejto iskry rozvinúť na plnohodnotnú svetlú bytosť. Iné silnejšie bytosti rozdielneho žiarenia to dokázali, avšak pre nás, ktorí stojíme až na poslednom stupienku duchovnej ríše, bolo žiarenie príliš silné na to, aby sme sa dokázali vyvinúť do plnohodnotnej bytosti, preto nám bolo z milosti a lásky Božej umožnené vteliť sa tu do hmotnosti, kde sa môžeme rozviť do seba-uvedomelej bytosti. Tento dej by bolo potrebné viac rozviť, avšak teraz je pre nás všetkých dôležité pochopiť, že sme tu za účelom rozvitia duchovných síl a že máme už len málo času.

Aká je to seba-uvedomelá bytosť?

Je rozdiel medzi seba-vedomým a seba-uvedomením si seba. Seba-vedomé sú zvieratá (a niektorí ľudia), pretože sú si vedomé, že sú, sú si vedomé svojich základných potrieb, avšak nie sú si vedomé nič hlbšieho v sebe. Zvieratá taktiež pochádzajú z ríše iného žiarenia, z ríše bytostnej a nemajú v sebe nič duchovné, ako to má človek. Zvieratá majú dušu, zatiaľ čo človek má v sebe ducha. Nášho ducha väčšinou označujeme pojmom duša, avšak ak chceme ísť do vyššieho poznania stvorenia, je dôležité tieto veci rozlišovať a dať do správnych pojmov. Duša je seba-vedomá zatiaľ čo duch je pri správnom vývine seba-uvedomelý. Nie každý duch je automaticky seba-uvedomelý, pretože nie každý človek si je vedomý tejto duchovnej stránky v sebe, nie každý ju hľadá a rozvíja. Nie je to tak, že by zvieratá boli hodnotovo nižšie ako človek, sú len iného žiarenia. Zviera stojí mnohokrát práve vyššie ako človek, pretože zviera vždy stojí vo stvorení tak ako má, vždy v súlade s Božími zákonmi, zatiaľ čo mnoho ľudí používa svoj dar slobodnej vôle na ničenie tohto stvorenia a sťahovaním ho do záhuby živením len nízkych priam temných hodnôt!

Takže človek prišiel na túto Zem za jediným účelom, a to je duchovný rast. Každý z nás tu bol vtelený už mnohokrát v závislosti od toho, čo všetko sa musel naučiť a pochopiť. Až keď človek očistí a pozašíva diery na svojom rúchu, môže sa vrátiť späť do ríše ducha. Nie je to automatický dej a nie každý sa tam dostane. V tom spočíva voľba každého človeka. Môže svojou slobodnou vôľou tvoriť ušľachtilé čisté hodnoty a tým povznášať celé stvorenie, alebo sa obráti proti svetlu, proti všetkému duchovnému a strhne sám seba do záhuby.

Na to, aby sme pochopili prečo je práve táto inkarnácia pre nás taká dôležitá, je dôležité vysvetliť, prečo je pre človeka také dôležité pracovať na svojej duši tu dole na Zemi v každej jednej inkarnácií. Nie je to tak, že človek sa ihneď po smrti vtelí do nového tela. V závislosti od toho, z čoho sa musíme očistiť, sa ľudská duša určitý čas pohybuje v tzv. záhrobných svetoch, kde sa očisťuje od viny, ktorú na seba nabalila počas pozemského času. Takže po smrti sa rovnako očisťujeme od zaťažujúcich vecí, pokiaľ nás nejaké ťažia. Mnohí v záhrobný život neveria, poprípade veria, avšak nerozmýšľajú nad tým, čo bude potom. Žijú tu a teraz tak si to chcú užiť, aj keď to možno nejde ruka v ruke s dobrými úmyslami. Nezaujíma ich, čo môže byť potom. Všetci neveriaci prejdú po svojej smrti ťažkým duševným otrasom a pochopia ako ľahkovážne brali na vedomie určité veci, avšak vtedy už je neskoro.

Prečo je také dôležité využiť čas na Zemi, keď to predsa môžeme urobiť potom?

Vo stvorení jestvuje mnoho úrovní s rôznou hustotou. Náš hmotný život je len ako jedna hviezda, pričom celé stvorenie je také rozsiahle, že to ľudský duch nedokáže ani poňať, nie to pochopiť. Všetko je energia a s každou takou úrovňou sa mení vibrácia/frekvencia/hustota.

Rovnako naše myšlienky sú energia, a preto sa hneď nezmenia v prach, ale sú to pretrvávajúce formy, len iného, jemnejšieho žiarenia ako sme my ľudia. Vo stvorení popri iných zákonoch platí zákon spätného pôsobenia, ktorý vráti v spätnom účinku pôvodcovi všetko, čo v minulosti vyslal. V preklade to znamená, že čo kto zaseje, to aj zožne. Nazývame to karma. Preto niet v živote žiadnej nespravodlivosti, pretože všetko, čo nás postihlo, aj to zlé, sme niekedy v minulosti vytvorili my sami svojim konaním. Nemuselo to byť zákonite v tomto živote, ale mohlo to byť niekedy v tých minulých. A preto že sa myšlienky len tak nestratia, ale “žijú“ ďalej sa nám naše pohnútky a myšlienky v budúcnosti vrátia v spravodlivom účinku. Hovoríme tu o tých myšlienkach, ktoré majú určitú duchovnú silu, nie tie plytké výplody rozumu, ktoré tvoria väčšinový obsah nášho dňa.

Tu v hmotnosti máme obrovskú príležitosť ku konaniu dobra a hlavne k zmene. Pokiaľ sme konali nečisto a zmeníme sa k dobrému, môžeme zmierniť a dokonca až odvrátiť účinky zlej karmy, ktorú sme v minulosti vytvorili. Vždy to samozrejme závisí od toho, ako veľmi sme to nečisté živili a nakoľko veľmi sme sa zmenili. Je to akoby sme svojou zmenou k lepšiemu stanovili nitkám osudu prekážku, a preto tie nepriaznivé osudové vlákna, ktoré nás mali postihnúť k nám prídu len v zmenšenom účinku a v priaznivej situácií nás naša ťažká karma môže úplne “minúť.“

Zatiaľ čo v našom živote túto zmenu na sebe samých dokážeme urobiť pomerne rýchlo, po našej smrti to už tak nie je. Keďže naše myšlienky sú rovnakého žiarenia ako úroveň záhrobia, po odlúčení od pozemského tela nás zastihne všetko, čo sme počas života zasiali a toto nás svojim druhom buď pozdvihne, alebo zatlačí do temnôt. Pozemské telo nám slúži sčasti ako taká ochrana a dáva nám príležitosť zmeny, avšak po fyzickej smrti musíme bezprostredne žať čo sme zasiali a nedá sa pred tým uniknúť, pretože sa “narodíme“ presne do tej istej úrovne, v ktorej sa zachvievajú naše myšlienky a činy.

Predstavme si, že by sme rozhnevali divé šelmy, ktoré sa na nás chcú vrhnúť, avšak bráni im v tom veľká prekážka. Prekážka nie je nezlomná, avšak v závislosti od veľkosti šeliem povedzme že postačí a tak sme zjavne pod ochranou. Teraz si predstavme, že tento plot náhle zmizne, a šelmy sa do nás “pustia.“ Šelmy predstavujú naše nečisté myšlienkové formy a plot predstavuje naše hrubohmotné telo, pretože takouto ochranou je sčasti naše fyzické telo a teda ešte v pozemskom živote si máme šancu tieto šelmy udobriť, pretože po fyzickej smrti táto ochrana pominie. Takéto prirovnanie platí v prípade, že sme na seba nabalili niečo nečisté. V opačnom prípade, teda pri konaní dobra nás sila spätného pôsobenia osudových vlákien povznesie na vyššiu úroveň.

Zároveň nás po fyzickej smrti zákon rovnorodého prinesie k nám podobným ľuďom a emóciám. Pokiaľ sme tvorili veľa zlého, nič iné ako zlo nepocítime a toto zlo nás bude obklopovať zvonku aj zvnútra; bude nás to dusiť a zožierať a bude to intenzívne a neustále, keďže už to nebude mať čo spomaliť/oddialiť.

Záhrobný život funguje na subjektívnej rovine, čo znamená, že každý to bude prežívať iným spôsobom. Každý sme iný, každý vnímame svet inak, a preto každý to budeme zažívať svojim vlastným spôsobom. Je to akoby sme si celý život všetkým svojim myslením/konaním/cítením tvorili druhý svet, v ktorom budeme musieť po istý čas pobývať.

Ak sme niekomu spôsobovali zlo, sami toto zlo pocítime na sebe v intenzívnejších účinkoch. Pokiaľ bol človek napríklad tvrdý materialista a neveril v život po smrti a nechcel o tom nič počuť, bude po smrti v záhrobnom svete slepý a hluchý. Časom sa mu dostane videnia, pochopí kde sa nachádza, pochopí čo je jeho zmyslom avšak bude to trvať ďaleko dlhšie ako by mu to trvalo na Zemi, keby len chcel. Nie je to pre človeka žiadny trest, je to spravodlivosť. Aká bola sejba, taká bude neskôr žatva. Žiadne náhody tu nejestvujú. Keďže nás po smrti už nechráni fyzické telo pred nepriaznivými účinkami karmy, je pre nás ďaleko ťažšie sa očistiť, a preto čo sme tu na Zemi mohli dokázať urobiť za mesiace, v posmrtnom živote nám to môže trvať roky a v extrémoch až stovky a viac rokov. To platí napríklad pre ľudí, ktorí majú určité duchovné schopnosti a používajú to na nekalé úmysly a takouto svojou duchovnou činnosťou zväzovali ľudské duše, či už vedome alebo nevedome. Nevedomosť nie je ospravedlnenie, pretože každý človek má v sebe neomylný kompas na rozlíšenie toho, čo je správne a tým kompasom je jeho duša. Zároveň každý človek dostane počas života rôzne nápovede/napomenutia a je na ňom, či to počúvne alebo zostane vedome slepý a hluchý. Títo ľudia po posmrtnom živote môžu byť očistení až vtedy, kým sa na správnu cestu nevrátia všetky duše, ktoré utrpeli ujmu konaním tohto človeka, a on sám k tomu môže týmto ľuďom napomáhať rôznymi návnadami. Preto sa svojou činnosťou môžu v extrémnom prípade duchovne zviazať až na tisícročia.

Prečo je práve táto inkarnácia pre nás taká dôležitá?

Teraz sa nachádzame v období Božej žatvy, kedy je od nás vyžadované, aby sme sa pevne postavili na stranu svetla alebo temnoty, pričom vlažnosť je hodná toľko ako temnota. Mali sme príliš veľa šancí, príliš veľa času a v tejto Dobe od nás Boh požaduje, aby sme ukázali, na ktorej strane stojíme. Mali sme veľa času, dostali sme veľa milostí a teraz je čas ukázať, v čo sme premenili dar života. Je čas sa zodpovedať zo všetkých svojich činov pred Bohom! Kto to vníma, ten jasne cíti, že situácia vo svete hovorí jasnou rečou. Už nebudeme mať teraz ďalšie šance určené k našej náprave, preto je pre nás táto inkarnácia taká dôležitá, a preto keď niekto v tejto dobe umrie, je nesmierne dôležité v akom duchovnom stave bol pred smrťou, pretože po smrti by už nemusel mať čas očistiť sa zo všetkého, čo ho ťažilo. V čoraz silnejšom Božom vyžarovaní je nútené vyplávať na povrch aj to, čo by najradšej zostalo skryté, a preto sa všetko nečisté samo odhalí, rozsúdi a zničí sa samo v sebe. Rovnako sú zrýchlené účinky našich osudových vlákien. To, čo zasejeme, to teraz zožneme v ďaleko rýchlejších účinkoch. Presýpacie hodiny sú skoro na konci a teraz už nie je čas zaháľať. Žijeme naozaj v biblických časoch a prorokovaný Boží súd je nad nami. Teraz je čas predložiť výsledky našej práce, ktorú sme za tie všetky životy tvorili. Či z toho vzišli krásne kvety, alebo burina. Po Božom čistení ostanú však len tie krásne kvety, burina bude musieť uhynúť!

Daniel

Zdieľať článok

Podobné články

  • 89
    Všetko bude nové!Predchádzajúci článok som zakončil vetou, že všetko bude nové. V tomto texte si povieme prečo to tak musí byť, čo všetko musí byť nové a ako sa táto zmena udeje. Je dôležité tieto veci pochopiť, pretože takto si uvedomíme, ako budeme my všetci tvoriť budúcnosť. To, že príde ostrý rez…
    Tags: a, sa, to, v, na, je, sme, nás, úvahy, duchovné
  • 88
    Zlatý vek, Boží súd, čo nás čaká a naša úloha v tom všetkomChcel by som načrtnúť niečo o tom, v akých časoch sa nachádzame, aby nám to pomohlo pochopiť rozmer týchto časov, pretože niektorí to stále nechápu a zároveň sa pokúsiť načrtnúť, akým smerom sa asi veci budú uberať. Nie je to žiadna predpoveď ani nič také, pretože ja to neviem. Veď…
    Tags: a, to, sa, je, v, na, sme, úvahy, duchovné, pravdy
  • 88
    Slabosti a ich význam v dnešnej dobeKaždý z nás má nejaké tie slabé miesta, ktoré by rád zacelil. Niečo, čo by rád zmenil. Ale na druhej strane je aj veľa takých miest, o ktorých ani nevieme alebo si ich nechceme priznať. Dnes je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým si tie slabé miesta uvedomiť a zaceliť ich a…
    Tags: a, je, to, sa, sme, v, na, úvahy, duchovné, pravdy
Subscribe
Notify of
guest
10 Comments
Oldest
Newest
Inline Feedbacks
View all comments
benetri
benetri
1 year ago

Veľmi mi tieto slová pripomenuli Abd-Ru-Shina, aj keď on svoju knihu Tajomstvo Grálu písal ešte niekedy pred zhruba 70 rokmi. Tiež tam veľa vecí veľmi dobre vysvetlil.

jirik
jirik
1 year ago

Při čtení mě tak napadlo, kam se tak asi dostanou slibovači, kteří slibi neplní anebo lháři,….?!

zuzana.
zuzana.
1 year ago

Skvělý článek, moc za něj děkuji. A mám otázku, což s článkem souvisí – jde o mé myšlenky, které nejsou dostatečně láskyplné. Ve své hlavě a někdy i slovy „nadávám“ na lidi, kteří jsou hrubí, chovají se hnusně k sobě, ke svým dětem, k přírodě, poslední kapka jsou očka, kteří na to šli jen z materiálních důvodů (dovolená., atd.). Víceméně ani lidi nemusím, klidně bych bydlela na samotě u lesa. Přijímám, že to vše tak je, ale prostě mě to často naštve.

Můžeš Danieli mě nějak nasměrovat co s tím?

zuzana.
zuzana.
Reply to  Daniel
1 year ago

Daniel, moc děkuji za tvoje slova, za povzbuzení. Ano, nechci se vznášet jenom na růžovém obláčku. A napadá mě, že vlastně to co vidím a štve mě, je i pro mě informace, že tohle dělat/takhle se chovat nechci a nebudu.

Rado
Rado
Reply to  zuzana.
1 year ago

Vo svetle pravdy. AMEN

Czech CS English EN French FR German DE Slovak SK