Občas mávame pocit, že sme chytení v „sieti života“ a že životné okolnosti nám nedovolia konať inak. Zakaždým, keď si uvedomím že mám moc byť slobodný/á, výsledkom bude sloboda. Pre všetko v živote sa rozhodujeme sami a máme možnosť svoje rozhodnutia napraviť, opraviť, vziať späť atď. Svoje myšlienky máme pod kontrolou my, takže môžeme byť šťastní v akýchkoľvek podmienkach.
Ak sme sa teda pre niečo 100 % rozhodli a NECHCEME to vrátiť späť (zmeniť), tak sa zamerajme znášajúc dôsledky našich rozhodnutí na to pozitívne 🙂.
Nezačínajme prosím vetu slovom „Musím…“, zastavme a zadržme. Pozrime na iné možnosti a voľme viac slová ako „chcel/a by som, potešilo by ma, zraňuje ma, mám k tomu odpor, ale kvôli Tebe to urobím (a s radosťou, lebo si to TY/ste to vy :-))“ .
Pokúsme sa dnes niečím potešiť a prekvapiť „svoju polovičku“, niekoho zo spolupracovníkov, priateľov, deti, naše mamičky, či otcov a pod…. 🙂
Želám deň plný slobodne vyjadrených citov, úprimnosti a prekvapení 🙂.
Tatiana
Zdieľať článok
Podobné články
- 99
- 97
Dokážeme veriť? Máme skutočnú vieru?Dokážeme určité životné situácie naozaj s VIEROU odovzdať smerom hore?Dokážeme uveriť tomu, že všetko sa deje tak, ako je to pre nás najlepšie a nemusíme všetko dostať hneď tu a teraz?Meňme svoj postoj z NETRPEZLIVOSTI na TRPEZLIVOSŤ, nekonajme zbrklo, prijímajme veci, udalosti i deje tak ako…
- 97
Každý jeden v sebe má to praobyčajné, ale zároveň zázračné cítenie, až do momentu, kedy začneme veľa študovať hľadať dôkazy a prestávame veriť , bez silných argumentov.Tak si začneme pestovať rozum a ubíjať až zabíjať cit, i jeho hlas - náš vnútorný hlas.Jednoduchý človek, si zachová zdravý "sedliacky rozum" a…
ja osobne by som to nenazval „…niečím…“ pre dušu. Dušu nepoznáte. …ale skôr náladami mysle a emócií. To je presnejšie.