Určenie hraníc pokiaľ iní môžu

23/04/2021

Fcb mi oznámil, že pred rokom som zdieľala statu s textom:

„Buď opatrná na to, čo všetko toleruješ. Prečo? Učíš ľudí, ako sa k Tebe môžu chovať.“

Nemyslím si, že som to urobila, teda zdieľala ho, lebo s tým textom nesúhlasím a nestotožňujem sa s ním.

Ale tak, či onak, môj vnútorný nesúhlas ma prinútil zamyslieť sa a zaujať k tomu stanovisko.

A tak som si odpovedala prečo by som to …..dovolila. Prečo by som neurčila hranicu pokiaľ niekto môže. Vedome. Niekomu by som hranice jasne určila, ale niekomu nie. Prečo?

Lebo som zvedavá. Som zvedavá, kde až oni sú schopní zájsť, kde oni majú tú hranicu. Ja ich nič neučím, ja ich neskúšam. Ale oni by chceli….

Oni konajú , oni sú už naučení, oni sa dávno takto chovali a tým, že čakám a dovoľujem, či tolerujem im dávam možnosť výberu, dávam im čas a čakám, či sami prídu k uvedomeniu, či neprekračujú hranice. (Dovoľujem to len tým ľuďom, v ktorých cítim, že je potenciál, v ktorých viem že je dobré chcenie, hoc občas skryté).

Oni majú vedieť čo je správne, či nesprávne, bolestivé či nebolestivé (oni to vedia, len je jednoduchšie sa tváriť, že nie), a ja len čakám, čakám či ich baví a dokedy ich bude baviť skúšať, využívať, ubližovať. Kladiem si otázku prečo ich to baví, a aj kde je ICH hranica, nie moja. A ak ma to bolí, nezostávam ticho – kladiem im otázky, hlavne tú základnú: Prečo? Čo ich k tomu vedie?

Verím, že aj toto je cesta k uvedomeniu iných. Ľudia sa často krát zaoberajú druhými namiesto seba – utekajú od seba. A práve tu by sa oni mali zamýšľať nie nado mnou, ale nad sebou a dať si odpovede a následne niečo zmeniť.

Možno bez mojej tolerancie, by si ONI nikdy v živote nepoložili otázku: „Prečo?“

Možno síce začnú otázkou von, „Prečo to ja dovoľujem?“, ale možno nakoniec skončia otázkou smerom dnu, k sebe: „Prečo to ja (ubližovač) robím?….“

Možno…

Možno aj vďaka tolerancii dosiahneme krok po kroku, pokrok a zmenu….

Pekný deň 🙂

Tatiana

Zdieľať článok

Podobné články

  • 92
    Ľútosť a súcitPočas života sa neustále dostávame do situácií, kedy sme vystavení nielen rozhodnutiam a sú od nás očakávané citové prejavy. Každý sme iní, každý sa prejavujeme inak, niekto city skrýva, niekto zakrýva, niekto hrá, niekto ich dáva prirodzene, niekto ich vylieva s obrovskou silou. Jednoducho každý sme iní. V krízových situáciách…
    Tags: a, to, sa, je, že, ale, posolstvá, pre, dušu
  • 91
    Úvaha o tom, ako sa dnes chováme, ako sme klamaní a ako často, až naivne dôverujeme, ani nevieme komu, lebo nehľadáme "za tým"…..Každý jeden v sebe má to praobyčajné, ale zároveň zázračné cítenie, až do momentu, kedy začneme veľa študovať hľadať dôkazy a prestávame veriť , bez silných argumentov.Tak si začneme pestovať rozum a ubíjať až zabíjať cit, i jeho hlas - náš vnútorný hlas.Jednoduchý človek, si zachová zdravý "sedliacky rozum" a…
    Tags: a, to, sa, že, je, posolstvá, pre, dušu
  • 91
    Porovnávanie a strata sebahodnotyJe veľmi veľa kníh, ktoré sú napísané o sebahodnote. Teoreticky to už ovládame, ale ako vždy, je to horšie s praxou.Okolo nás máme ľudí, ktorí: si buď o sebe myslia veľa a nie sú ničím výnimoční, alebo sú výnimoční a myslia si, že sú nikto a nič.A tu je dôležité…
    Tags: a, sa, je, to, si, že, posolstvá, pre, dušu

0 Komentárov

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

The maximum upload file size: 256 MB. You can upload: image, audio, video, document, spreadsheet, interactive, text, archive, code, other. Links to YouTube, Facebook, Twitter and other services inserted in the comment text will be automatically embedded. Drop file here